Minerálna vlna alebo PUR pena?
13.01.2016 19:08
Minerálna vlna alebo PUR pena?
“R” Rozprávka “Mýtus o izolačnej hodnote R tepelného odporu”
David B. Sout
V svojom článku „R Rozprávka Mýtus o izolačnej hodnote“ pán David B South zo svojich dlhoročných skúseností so zateplením ako rodinných domov tak aj chladiarenských a mraziarenských zariadení či skladov na zemiaky v USA, podrobne popisuje, prečo nie je možné porovnávať tvrdé a vláknité tepelnoizolačné materiály podľa jediného kritéria R. Tieto materiály majú rôznu štruktúru a nie je možné ich porovnávať podľa jedinej hodnoty Tepelného odporu R, tak ako nie je možné porovnávať dva pozemky len na základe ceny, pretože jeden môže byť v atraktívnom horskom prostredí, druhý zase v bažine.
Ako príklad uvádza, že ak vláknitú izoláciu ponoríme do vody alebo budeme prefukovať cez ňu prudkým prúdom vzduchu (analógia vetra), tak sa hodnota tepelného odporu priblíži k nule. To iste môžeme pocítiť na príklade, že ak v chladnom a veternom počasí oblečieme na seba hrubý sveter, a vyjdeme von, tak vietor nám ten sveter prefúka a nebudeme mať pocit, že on nás hreje. To môžeme povedať aj o vlastnostiach sklenej a kamennej vlne.
Sklená vlna slúži pre väčšinu pecí ako filtračné médium – rovnakú používame aj ako izoláciu. Sklená vlna sa používa ako filter pretože má malý odpor k prúdeniu vzduchu a je lacná. Inými slovami vzduch prúdi cez ňu veľmi rýchlo. Je ironické si myslieť, že zabalíme dom filtrom pre pece, ktorý ľahko prepúšťa vzdych a tým zabránime prefukovaniu domu. Priemerný dom zateplený vláknitou izoláciou so všetkými zatvorenými dverami a oknami má kombináciu úniku vzduchu, ktorá sa rovná veľkosti otvorených dverí. Aj keď budeme robiť perfektnú prácu pri inštalácii vláknitej izolácie nášho domu a dosiahnime preniknutie vzduchu z jednej strany steny na druhú blízko k nule, stále nezabránime v pohybe vzduchu cez stropnú a stenovú izoláciu vertikálne, čo v konečnom dôsledku vyvoláva veľké tepelné straty.
Druhým dôvodom nemožnosti priameho porovnávania tvrdých a vláknitých izolácií je kondenzácia pár v nej a tým pádom prudké zníženie tepelného odporu. Na takýto prípad, výrobcovia vláknitých izolácií odporúčajú inštaláciu parozábrany na teplej strane izolácie, pretože para vždy prúdi z teplej do chladnej strany. Ale tepla a hladná strana ja nejasný pojem, v lete cez deň je z jednej strany, cez noc a v zime je z druhej strany. Niektorí aplikanti, aby uspokojiť každý teplu stranu dávajú parozábranu z obidvoch strán, a tu vodná para sa dostáva do pasce medzi dvoma fóliami a vzniká obrovsky problém so zhromažďovaním skondenzovanej pary, objem ktorej možno merať vedrami. Samozrejme že zle aplikovaná vláknitá izolácia prinesie viac škody ako úžitku.
Aplikácia vláknitých tepelných izolácií (sklená vlna, kamenná vlna, celulózové vlákna) vyžadujú dokonalú parotesnú zabranú, zvyčajne sa aplikuje z vnútornej strany budovy, v lete cez deň je však neúčinná kvôli opačnému prúdeniu pary, a musí byť zabezpečené vetranie z opačnej strany. Tu však narážame na problém, pretože samotné vetranie izolácie prudko znižuje jej tepelné vlastnosti.
Bohužiaľ, aj v súčasnosti u nás stavajú domy, kde vláknitá tepelná izolácia tvorí zavesený strop, vrchná časť ktorej je voľné prevetrávaná. Je to riešenie proti kondenzácie pár v izolácii, ale účinnosť tak aplikovanej izolácie má približné štvrtinu teoretického výpočtu, ak nie menej.
Z týchto nespochybniteľných dôvodov, aplikácia striekanej na mieste PUR izolácie vyzerá ako bez kompromisné riešenie pre izoláciu budov. Z praktických skúseností autor v článku uvádza, že pri rovnakých hodnotách tepelného odporu na palec vláknitých izoláciu a PUR peny, vláknité izolácie sú takmer štvornásobne horšie ako PUR pena v reálnych podmienkach ich použitia.
Ďalej autor v článku porovnáva medzi sebou tvrdé izolácie penopolystyrén a penopolyuretán. Penový polystyrén je dobrá izolácia, má podobné fyzické vlastnosti ako penový polyuretán, avšak sa dodáva len v doskách a tu zase vzniká problém. Pri nalepovaní polystyrénu na stenu vždy zostávajú medzery medzi stenou a polystyrénovou doskou. Cez túto medzeru stále prúdi vzduch ktorý odvádza teplo a tým vyvoláva úniky tepla. Medzery vznikajú aj medzi polystyrénovými doskami. Štúdiami preukázané, že medzera o veľkosti 3% zateplenej plochy vyvoláva zníženie tepelného odporu o 15%. Pri šiestich takých medzerách takéto zateplenie takmer stráca účinok.
Aj v tomto prípade aplikácia striekanej na mieste polyuretánovej peny vychádza ako bezkompromisné zateplenie s vysokou efektívnosťou.
